O Aikide

O Aikide



Čo je to
Aikido je Japonské bojové umenie. Zameriava sa na obranu proti útokom. Využíva silu protivníka proti nemu samotnému. Nenachádzajú sa v ňom žiadne drtivé útoky, lebo Aikido má chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka. Jeho hlavnou myšlienkou je neagresivita vnímajúca boj ako poslednú možnosť riešenia konfliktov. Cvičenie tohto bojového umenia má rozvíjať cvičiaceho po fyzickej a psychickej stránke a preto sa v tomto bojovom umení neusporadúvajú žiadne súťaže.


História aikido
História aikidó je tesne spojená so životom jeho zakladateľa. Morihei Uešiba v mladosti študoval niekoľko tradičných škôl bojových umení so zbraňami aj bez nich. Z týchto škôl ho najviac ovplyvnilo Daito-ryu aikidžucu. Preto keď otvoril v roku 1921 v Ayabe svoje prvé dodžo, jeho učenie bolo s Daito-ryu veľmi podobné a nazývalo sa Uešiba-ryu aikidžucu. Slovo "džucu" v názve poukazuje na blízky vzťah k "tvrdým" starým bojovým umeniam.

Bojové umenie Moriheia Uešibu sa však neustále menilo a keď založil v Tokiu nové dodžo (1931), zmenil sa aj názov. Nové meno bolo aikibudó a znamenalo "cesta bojovníka aiki". Znak "do" zmenil nástroj zabíjania na životnú cestu, a do popredia sa dostáva estetický a výchovný princíp, hoci znak "bu" (bojový, vojnový) ešte zostal. Toto obdobie je charakteristiké systematickým rozširovaním umenia a pochádzajú z neho mnohí kvalitný žiaci (R. Širata, B. Tanaka, K. Osava, G. Šioda, M. Hirai a K. Tohei) z ktorých niekoľkí opustili zakladateľovu organizáciu a založili si vlastné školy.

V roku 1942 došlo v názve umenia k polednej zmene. Vypustením znaku "bu" sa symbolicky stratil vzťah k násiliu a vzniklo dodnes používané slovo aikidó. Avšak Morihei Uešiba odmietol vychovávať vojakov pre ničivú vojnu a utiahol sa na vidiek. To pre aikidó znamenalo prestávku až do roku 1948, kedy okupačné americké vojská zrušili v Japonsku zákaz vyučovania bojových umení. Obdobie 50-tich a 60-tich rokov je charakteristické stabilitou vyučovania a rozmachom aikidó nielen na japonských ostrovoch, ale aj inde vo svete. Mimo Japonska bolo "umenie mieru" predstavené prvýkrát na Havaji v r.1953, odkiaľ rýchlo preniklo do USA. Do Európy ho cez Francúzsko priniesli Abe a Močizuki. V tomto období vznikla International Aikido Federation ako organizácia zastrešujúca aikidó vedené rodinou Uešiba, ale aj mnoho iných organizácií, náležiacich k rôznym štýlom.

Po smrti zakladateľa (1969) pokračovalo rozširovanie aikidó do celého sveta. Najmä do Európy a do USA prichádzali japonskí učiteli, ale aj najaponci, vracajúci sa domov z dlhodobých študijných pobytov v Japonsku. V tomto období sa od hlavnej vetvy Aikikai oddeľujú ďalšie vetvy a vznikajú nové organizácie. Zväčšuje sa tak pestrosť hnutia aikidó a vzniká priestor pre rôzne interpretácie umenia, ale aj (nanešťastie) pre nemiestne politizovanie.

Koncom osemdesiatich rokov sa začalo aikidó šíriť pod dohľadom zahraničných učiteľov aj do krajín východného bloku.

(SSPA - Martin Švihla, január 1999, Aikido klub Hlohovec)



Dokument

Krátky dokumentárny film od Štefana Lelovica. Slovenský zvuk, anglické titulky.